Čau facebook! Odchádzam...

Autor: Ján Čop | 15.7.2012 o 17:56 | Karma článku: 6,84 | Prečítané:  1257x

Nasledujúce riadky som písal primárne známym z môjho friendlistu na facebooku. Píšem v nich o dôvodoch, prečo som sa po dlhšom uvažovaní rozhodol zrušiť svoj účet. Na blog ich dávam preto, lebo si myslím, že tým môžem osloviť aj teba, či už sa poznáme alebo nie. Tak nech sa páči, tu sú:

Priatelia?

Začnem asi tým, že facebook má pre všetkých len jeden pojem - priatelia. Nevie rozlíšiť, aký vzťah máme v skutočnosti. A tieto virtuálne priateľstvá v nás niekedy vyvolávajú príjemné pocity či zdania, ktoré však iba zahmlievajú skutočnosť. Žiaľ, aj to som si v poslednom čase uvedomil (ono je dobré, že som si to uvedomil, ale nečakal som, že realita môže byť v niektorých prípadoch aj taká smutná). Jeden príklad z mnohých: Čo vypovedá o hodnote vzťahov to, že mám niekoho vo friendliste, alebo že mi niekto niečo „lajkne", zdieľa a pod.? Väčšinou z toho môžem usúdiť, a síce neraz správne, že sa ten človek o mňa zaujíma, nie som mu ľahostajný a pod., ale je to tak vždy? A stačí to vôbec? Nechlácholia nás tieto veci, kým naše vzťahy chladnú (...a stávajú sa "vzťahmi na diaľku")? Keď sa obzriem o 3 roky dozadu, keď som tuná ešte nemal účet, nemám ten pocit, žeby boli moje vzťahy s vami horšie, menej kvalitné, či chudobnejšie. A už vôbec nemám pocit, žeby facebook vyplnil nejakú medzeru, ktorá tým vzťahom chýbala. Skôr naopak. Zisťujem, že virtuálne priateľstvá, ktorých mám na facebooku už 327 majú od tých reálnych veľmi ďaleko. Lajk, koment ani nič ďalšie nepoteší tak, ako jedna spoločne strávená chvíľa. A zdá sa mi, že práve to prvé niekedy vytesňuje či nahrádza druhé.


Spoznávanie

Ďalším faktom, ktorý si v niektorých prípadoch uvedomujem je, že facebook výrazne ovplyvnil spôsob akým získavam nové vzťahy, oproti minulým rokom, kedy som ešte nebol „online". Dnes stačí pár spoločne strávených hodín, jeden klik a sme akože „priatelia". Ale akí? Prvotným zameraním facebooku (snáď) bolo priblížiť tých, ktorí sa už dobre poznajú, ale sú od seba vzdialení; nie slúžiť na neosobné spoznávanie sa na diaľku. Takto iba budujeme hromadu krehkých „priateľstiev", ale žiadne silnejšie putá, ktoré by sme ocenili (nielen) v ťažších chvíľach. Podľa mňa to tak fungovať nemá, ale vyhnúť sa tam tomu nedá.


Byť spolu

Uvedomil som si aj to, že éra facebooku akosi znížila hodnotu slova a napriek už spomínanému priblíženiu ľudí od seba vzďaľuje. Vnímam to najmä pri nekonečnom „plánovaní" udalostí a akcií, pri ktorých mnohí z nás odškrtnú „prídem", alebo sa tak v komentároch tvária, no je až zarážajúco jednoduché to bez väčšej hanby na poslednú chvíľu zmeniť. A toto už navádza k podstate veci - už sa nepotrebujeme stretávať tak, ako kedysi. Stretávame sa vo virtuálnom priestore a nemáme už takú túžbu byť spolu osobne. Napokon, všetko o sebe vieme (teda, aspoň si to myslíme) zo statusov a chatu a pri stretnutí mávame problém nájsť nejakú „tému". A ak sa to aj podarí, neraz i tam rezonuje slovíčko „facebook" a reči o tom, čo sa „na ňom" odohralo alebo čo tam zo stretnutia „zavesíme". Nie je to plytké? Mne osobne to neraz vadí.


Bohatstvo času

Tiež som zistil, že pred tým, než som sa na facebook pripojil bol môj život bohatší. Nemíňal som čas na tisíce vtipov, obrázkov, videí a pod., ale trávil som ho hodnotnejšie - či už pri knihách, koníčkoch, na osobných stretnutiach, alebo aj premýšľaním o mnohých veciach, ktoré ma formovalo (to „-o" tu má byť :) ), oddychom, či modlitbou. Niežeby som to už úplne zanedbával, ale akosi mi teraz z toho času ukrajuje skoro každodenne vypočuté nutkanie „skontrolovať" novinky, alebo len byť online, keby „niečo"... A je škoda toho času, kedy som nespravil aspoň krôčik k tomu byť lepším, alebo pracovať na svojich talentoch. Samozrejme, aj na facebooku sa dajú nájsť dobré veci, ale ak máme otvorené oči, skutočne dobrých priateľov a nestrácame čas napr. pri e-bulvároch, tie nám neujdú ani tak. Myslel som si, že ja budem pánom a facebook sluhom, ale nie je to tak vždy a neoplatí sa mi strácať ďalšie dni a energiu týmto nezmyselným bojom.


Lepšie ja?

Jednou z vecí, ktorá veľmi láka je možnosť vytvoriť si a pracovať na svojom druhom a lepšom ja. Tu nás druhí vidia len takých akých chceme, aby nás videli, no nie takých, akí sme v skutočnosti. Je to taká moderná „schiza".


Rozhodol som sa preto facebook opustiť. Hlavnou pohnútkou je zistiť, ktoré vzťahy sú skutočné a ktoré živil len virtuálny priestor a dosiahnuť, aby tie skutočné boli ešte skutočnejšie. Tiež, ako som spomenul chcem získať čas, ktorý som od 23. mája 2009 viac či menej venoval tejto pofidérnej realite. Netvrdím, že všetko čo som tu zažil bolo zlé, to vôbec nie, ale prečo nejsť za tým, čo je lepšie? Som presvedčený o tom, že mnohí ďalší, ktorí sa zvyknete z času na čas zamyslieť nad svojím smerovaním a máte podobné problémy, ste už na niečo podobné prišli alebo na to ešte len prídete.

 

Takže v priebehu pár dní si dám zrušiť účet, ktorý by sa mal po 30 dňoch (ak to správne ovládam) natrvalo odstrániť. Keď už som pri tom, ďalšou malou výhodou zrušenia bude to, že ma „veľký brat a pán reklamy", nebude tak ľahko sledovať a ukladať si ďalšie moje statusy, fotky atď., ktoré mu už žiaľ nemôžem vziať. Som totiž presvedčený o tom, že o pár rokov bude súkromie veľmi vzácnym „artiklom", ktorý si už mnohí nebudeme môcť naplno užívať aj „vďaka" tomu, že dobrovoľne o sebe zverejňujeme citlivé informácie. V tejto súvislosti by som chcel poprosiť rodičov malých detí, ale aj vás ostatných, aby ste si dávali veľký pozor na to, čo vynášate na verejnosť o druhých bez ich súhlasu.

Napriek všetkému čo som vyššie napísal, bolo mi potešením prežiť s vami pekné chvíle v tomto priestore, no tie, ktoré majú skutočnú cenu a ktoré sú krajšie sa odohrávajú inde, nie tu, a „tam" pozývam aj vás. :) Chcem vás ešte uistiť, že proti nikomu z vás nič zlé nemám a že v mojom „friendliste" ste boli skutočne preto, že vás mám rád. Pozývam teda aj tých, ktorých snáď tieto riadky oslovili, resp. ktorí ste sa v tom možno tak trochu „našli", aby ste sa ku mne pridali. Ale spravte to tak, aby to bolo definitívne. Nie je to ľahké, ale ťažké veci dávajú hodnotu tomu, čo robíme a posúvajú nás vpred. Akokoľvek sa rozhodnete, žite tak, aby ste si o pár rokov nemuseli vyčítať to, čo ste premrhali.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?