Prečo povedať nie ateizmu? A - čo mu vlastne povedať?

Autor: Ján Čop | 27.10.2012 o 14:17 | (upravené 27.10.2012 o 16:15) Karma článku: 7,73 | Prečítané:  871x

V najnovšom čísle magazínu TV Oko ma zaujal článok s názvom „Kde sú slovenskí ateisti?" (na webe pod názvom Neveriť v boha je normálne. Ale nie byť ateistom.) a to najmä z toho dôvodu, že práve témou ateizmu, viery a vedy sme sa tento štvrtok zaoberali na diskusnom Fóre pre kultúru. Takže, prečo by malo byť rozumnejšie odmietnuť ateizmus? Môže byť ateizmus aj z pohľadu rozumu, na ktorý sa odvoláva nesprávnym životným postojom? (Ak sa rozhodujete, či pokračovať v čítaní, vopred vás upozorňujem na to, že nejde o typ článku, pri ktorom si oddýchnete, ale o taký, ktorý od vás žiada zahriať svoje mozgové „závity".)

Richard Dawkins, ktorý sa spomína aj v článku je považovaný za akéhosi vodcu ateistov. Veľmi dôrazne a ostro vystupuje podľa mňa ani nie tak proti náboženstvám, ako proti samotnej náboženskej viere. V známom liste svojej dcére ju vystríha pred 3 dôvodmi prečo niečomu veriť: tradíciou, autoritou a zjavením. Dcére vysvetľuje, že veriť možno len tomu, čo je podložené dôkazmi, spravidla vedeckými (ak nejde o bežný život a teda o veci, o ktorých sa môžeme presvedčiť vlastnými zmyslami). Odmieta veriť v niečo, čo nemožno vedecky dokázať. Podľa mňa však samotní ateisti ukázali zásadnú trhlinu vlastného presvedčenia kampaňou na autobusoch vo Veľkej Británii - „Pravdepodobne nie je žiaden Boh...". Čiže môžeme povedať, že ateisti nanajvýš „veria", že Boh neexistuje. Narábajú iba s hypotézou, ktorú nevedia dokázať a teda robia presne to, pred čím Dawkins vystríha vlastnú dcéru. Niekto by mohol namietať, že ateisti vystupujú ako vedci, ktorí s hypotézou stále pracujú a postupným vedeckým bádaním o tom ako funguje svet ju aj potvrdia. Faktom je, že sami sú o tom presvedčení (opäť sa odvolávam na Dawkinsa).

Na toto presvedčenie ateistov odpovedá J. Ratzinger vo svojej prednáške Čo znamená veriť. Pozor, nie z pozície pápeža (ktorým vtedy ešte ani nebol), ani ako cirkevnej autority, ale ako filozof a teológ: „Ateizmus si priveľmi nárokuje na poznanie a jasne v sebe zahŕňa akýsi dogmatický prvok. Nikto si nemôže namýšľať, že vo vlastnom zmysle ‚vie', že Boh nejestvuje. Nanajvýš možno narábať s hypotézou, že Boha niet, a na jej základe sa usilovať vysvetliť vesmír. Moderná veda vystupuje pod týmto štítom. Napriek tomu tento metodologický prístup si je vedomý svojich hraníc. Je jasné, že nemožno prekročiť priestor hypotézy. Aj keby sa ateistický výklad vesmíru zdal evidentný, nikdy by nedospel k vedeckej istote, že Boh nejestvuje. Nikto nedokáže experimentálne obsiahnuť celostnosť bytia alebo jeho predpoklady. Tu sa jednoducho dotýkame neprekonateľných hraníc ‚ľudského stavu', poznávacích schopností človeka ako takého, a to nielen vo vzťahu k jeho aktuálnym možnostiam, ale podstatným spôsobom. Otázka Boha sa zo svojej vlastnej prirodzenosti nemôže podrobiť vedeckému výskumu v úzkom zmysle slova. V tomto zmysle je vyhlásenie o ‚vedeckom ateizme' absurdnou domýšľavosťou."

Vo svetle týchto argumentov sa teda ateizmus ukazuje ako dosť problematický postoj, ktorý hoci je postavený na rozume, sám sa nevie dostatočne rozumovo zdôvodniť a obhájiť. Pre ateistov je navyše viera v niečo, čo nás presahuje a nevieme to rozumom dokázať, len akousi psychologickou barličkou, ktorá je vlastnosťou slabých či nevzdelaných. Nie je však práve ten fakt, že počas celej ľudskej histórie človek cítil potrebu hľadať a veriť v čosi čo ho presahuje dôkazom toho, že potreba veriť je takpovediac súčasťou „základnej výbavy" každého z nás?

Je tu však ešte iný postoj, na prvý pohľad by sme ho nazvali zlatou strednou cestou. Je ním agnosticizmus. Postoj, podľa ktorého nie je možné dokázať, či Boh naozaj existuje alebo nie a preto by sme sa mali zdržať akýchkoľvek súdov a záverov v tejto oblasti. Aj tejto témy sa dotýka Ratzinger vo svojej prednáške a hovorí: „My ako ľudia môžeme pokojne a jednoducho odsunúť otázku Boha, teda otázku o našom pôvode, o našom konečnom údele a o miere nášho bytia? Môžeme sa uspokojiť s hypotetickým životom, ‚ako keby Boh nejestvoval', hoci možno on naozaj jestvuje? ...otázka Boha je výsostne praktickým problémom, ktorý má dôsledky vo všetkých oblastiach nášho života. Ak sa aj teoreticky prikloním k agnosticizmu, v praxi sa aj tak musím rozhodnúť medzi dvoma alternatívami: buď žiť tak, akoby Boha nebolo, alebo žiť tak, akoby Boh existoval a bol rozhodujúcou skutočnosťou pre môj život."

Niekto by ešte mohol namietať akýsi rozpor medzi vedou a vierou. Mohlo by sa zdať, že viera brzdí rozum a rozum vieru. Ešte stále je mnoho ľudí, ktorí sú o tom presvedčení a mnohí vidia rozpor napríklad medzi tým, čo sa píše v Biblii a vedeckými teóriami (napr. o vzniku sveta). Toto presvedčenie je pomýlené a žiaľ, najmä v stredoveku bolo mnoho pomýlených jednotlivcov aj v radoch Cirkvi. Myslím si, že dnes je to už z veľkej časti problém len ateistov a tých, ktorí sa praktickými otázkami viery príliš nezaoberajú. Tento mylný názor pramení zo zbytočných predsudkov, ktorých výsledkom je nezáujem o poznanie skutočných faktov. Ako to teda s tou vierou a vedou vlastne je? Tejto téme sa venuje William E. Carroll vo svojej publikácii Stvorenie a veda a ja sa dotknem aspoň základných faktov.

Zásadný omyl spočíva vo vnímaní Biblie (v tejto súvislosti hovorme hlavne o prvej knihe Genezis, v ktorej sa opisuje o.i. stvorenie sveta) ako vedecko-náboženskej knihy. „Biblia nebola napísaná preto, aby ponúkala vysvetlenia o svete, v ktorom človek žije. ... Jedným slovom, zmysel biblie je náboženský a morálny, nie vedecký." Už sv. Augustín z Hippo „usúdil, že biblia nebola napísaná preto, aby ponúkla vedecký opis prírody. Uvedomoval si, že prostredníctvom zmyslov a rozumovej úvahy môžu ľudia dôjsť k poznaniu mnohých vecí o svete, v ktorom žijú. A keď učenci k takémuto poznaniu dospejú, treba ho jednoducho rešpektovať." K nemu sa pridáva sv. Tomáš Akvinský, ktorý formuloval doktrinálne kresťanské učenie o tom, že „pravdy prírodných vied nemôžu nikdy odporovať pravdám kresťanského učenia a naopak. Je tomu tak, lebo ten istý Boh ktorý zjavil pravdy viery stvoril aj vesmír, v ktorom vedecké pravdy nachádzajú svoj základ. Stvoril ľudské bytosti so schopnosťou poznávať svet. Pravda nemôže odporovať pravde!"

V závere sa ešte vrátim k článku v TV Oku a k vyjadreniu ateistov, ktorým najviac prekáža náboženská viera, ak býva argumentom v debate o spoločenských otázkach. Mne zas prekáža, že kým ateistická rétorika má v dnešnom svete prakticky voľný priebeh, náboženská, presnejšie kresťanská, je odsudzovaná a odsúvaná, akoby bola iracionálna. A ako som vyššie ilustroval, ateistický svetonázor vôbec nie je taký racionálny a kresťanský taký iracionálny, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?